Koniec jednej chránenej dielne alebo ako ÚP nezamestnaných vyrobil

Autor: Igor Kňazovický | 5.2.2012 o 20:00 | (upravené 5.2.2012 o 20:27) Karma článku: 9,56 | Prečítané:  2196x

Písať v čase ekonomickej krízy príbeh o ľuďoch, ktorí prídu o prácu, asi nie je nič prekvapujúce . Výnimočnosť tohto príbehu je  v tom,  že tými nezamestnanými sú ľudia s telesným postihnutím. Nič nové, poviete si znova, veď hamižní podnikatelia sa zbavujú aj takýchto zamestnancov. Lenže tým „hamižným"  je , paradoxne, úrad práce . Výmysel? Nemožné ? Tak čítajte príbeh, ktorý napísala v konečnom dôsledku neochota byrokrata pomôcť.

 

Chránenú dielňu, o ktorej je reč, zriadila Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov pred viac ako 6 rokmi. V  nej sa postupne zamestnali  traja ľudia zo zníženou pracovnou schopnosťou. Neskôr  k ním pribudol aj jeden pracovný asistent.   Asociácia zabezpečuje poradenskú a činnosť  osobám so zdravotným postihnutím, ďalej servis pre svoje členské organizácie , školenia alebo špeciálne sociálno -právne poradenstvo.  Zastrešuje tiež projekt Slovensko bez bariér , čo je verejná zbierka, z  ktorej účtu Asociácia prispieva na doplatky pri zakúpení zdravotných alebo kompenzačných pomôcok pre občanov so zdravotným alebo telesným postihnutím.  Za posledné 2 roky sa podarilo vyzbierať a rozdeliť  viac ako 60 tisíc €  pre 160 žiadateľov. Z toho je zrejmé, že zamestnanci vykonávajú vysoko profesionálnu prácu.

Náklady na činnosť  Asociácia získavala  hlavne  z 2% daní,  našli sa aj súkromní darcovia ale hlavne  z príspevku  štátu podľa zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti.   Ten umožňuje požiadať Úrad práce o refundáciu nákladov na udržanie pracovného miesta pre zdravotne postihnutú osobu. Výška dotácie je maximálne  50% z oprávnených nákladov.  Na to, aby mohla chránená dielňa požiadať o refundáciu, musí každý štvrťrok absolvovať  tortúru vybavovania potvrdení a  výkazov   od štátnych ale aj verejných inštitúcii  -  ako sú napríklad zdravotné poisťovne , sociálna poisťovňa , daňový úrad, dokladom sú aj výpisy z banky , nájomné zmluvy a pod.
Pravidelne každý štvrťrok treba opakovane vybavovať  tie isté potvrdenia.  A je ich  neúrekom (minimálne 17). Úrad práce dokonca vyžaduje fotokópie vlastných rozhodnutí , napríklad ním vydané rozhodnutie o zriadení chránenej dielne.   Pri pozornom čítaní zoznamu človek zistí, že na potvrdenie - „zdokladovanie" -  jedného údaja musíte dať aj viac ako tri  vzájomne nezávislé listiny . Napríklad pri zisťovaní zaplatenia preddavku do sociálnej poisťovne  žiadateľ predkladá : hlásenie potvrdené sociálnou poisťovňou, výpis z banky s označením prevodu z účtu žiadateľa na účet poisťovne,     čestné vyhlásenie o tom, že žiadateľ nemá dlh,  výplatnú pásku  zamestnanca , a niekedy aj potvrdenie poisťovne, že nie je jej dlžníkom.

Túto vsuvku som musel napísať aby laikovi bolo  jasné, že žiadať štátny príspevok na zdravotne postihnutého zamestnanca nie je prechádzka nevyhnutnými paragrafmi ale tŕnistá cesta džungľou absurdity.   
Vrátim sa však k nášmu príbehu . Žiadosť o refundáciu za tretí  štvrťrok 2011 sme pripravili , dali sme dohromady všetky potrebné potvrdenia a podali to na Úrad práce (ÚP) v Bratislave .  Všetko bolo v poriadku  a ja som plánoval finančné toky tak, aby Asociácia  plnila svoje finančné povinnosti.   Medzitým  prišla poštou výzva, že v Sociálnej poisťovni  (SP) vznikol nedoplatok v sume 6,71 €. Slovom - šesť euro a sedemdesiat jeden eurocentov. Aby ste si nemysleli, že došlo k posunu čiarky, preto aj slovom.

Nedoplatok vznikol pri chybe v zadávaní elektronických príkazov na úhradu banke.  Poviete si stáva sa . Mýliť sa je ľudské.  Na základe výzvy  sme dlžnú sumu uhradili hotovosťou v pokladni SP a s potvrdením sme bežali na ÚP . Aby bolo všetko v poriadku .  To sa udialo dva  dni po podaní žiadosti.  Po mesiaci prišilo oznámenie z ÚP , že naša žiadosť je neopodstatnená. Lebo v čase podávania žiadosti  sme nemali splnené finančné povinnosti voči SP.  
Požiadali sme  preto o prehodnotenie rozhodnutia , a o postupe úradu sme informovali aj nadriadené ministerstvo. Následne som mal telefonický rozhovor s riaditeľkou bratislavského  úradu a dohodli sme si stretnutie, aby sme vec vysvetlili a vyriešili.  Pri stretnutí som bol ale šokovaný prístupom úradu.   Zo strany vedenia úradu nešlo o hľadanie riešenia ale o zdôvodnenie zamietnutia žiadosti.  To sa stalo v decembri minulého roku.  Pani riaditeľka si vyžiadala ešte  ďalšie doklady  s prísľubom, že to doriešime neskôr. Stratili sme ďalší mesiac. A  v januári tohto roku prišlo rozhodnutie, že chránená dielňa nemá nárok - porušila zákon.
Peniaze sme nedostali . Naplánované financovanie Asociácie sa zrútilo a nastúpil známy dominoefekt:  Neboli vyplatené výplaty zamestnancov za mesiac december, tak vznikol dlh voči sociálnej aj zdravotným poisťovniam a teda chránená dielňa nemohla požiadať o refundáciu nákladov za štvrtý štvrťrok 2011.....

Dnes je začiatok februára  aj je jasné, že nebudú finančné zdroje  ani na januárové výplaty.  Asociácia sa nemôže ani pozviechať , lebo nemôže sa zúčastniť žiadnych projektov - má problémy s neuhradenými odvodmi. Tak sa vďaka "poctivým" úradníkom a mizerných 6,71 eur skončí  éra jednej chránenej dielne, ktorá pomáhala práve telesne a inak hendikepovaným ľuďom. Aj napriek deklaráciám,  že štát chce podporovať zamestnávanie  zdravotne postihnutých občanov , napriek platnému dohovoru o právach občanov  so zdravotným postihnutím,  napriek zdravému rozumu je skutočnosť úplne iná.

Zdá sa, že táto Krajinka nestojí o to, aby ľudia i so zdravotným postihnutím žili slušný život, aby sa mohli zamestnať , aby bol prospešní. Dôležitejšie je, aby úradník ušetril štátu a byrokraticky sa vyvŕšil  na tých najbezbrannejších skupinách občanov.  Tento príbeh je jeden z mnohých.  Scenár, ako úrady práce odmietajú príspevky, je približne rovnaký.  Chránené dielne dnes bojujú o prežitie a s nimi aj ich zamestnanci so zdravotným obmedzením.   Zdá sa, že tento štát nestojí o všetkých svojich občanov.

Dovetok: Vo februári sme do Asociácie dostali vyjedrenie z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny , že ÚP postupoval správne a žiadateľ mohol po úhrade doplatku Sociálnej poisťovni  podať žiadosť ešte raz. Mal na to ešte tri dni do konca októbra.

Kandidujem ako nezávislý na kandidátke OBYČAJNÝCH ĽUDÍ a nezávislých osobností a tento článok vyjadruje môj osobný postoj, ktorý môže, ale nemusí byť zhodný s postojmi a názormi iných kandidátov. V mnohých názoroch sa zhodujeme, v iných zasa nie a považujem to za správne. Prekáža mi umelá a falošná názorová jednota členov strán a hnutí a otvorene sa hlásim k vlastným názorom bez ohľadu na to, či vyhovujú väčšine. Rozdiely nás nedelia, ale spájajú, ak spolu hľadáme cestu k pravde.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?