Neistá budúcnosť pre päťdesiatnikov

Autor: Igor Kňazovický | 3.2.2015 o 0:00 | (upravené 3.2.2015 o 17:23) Karma článku: 5,18 | Prečítané:  320x

Som vzdelaný, skúsený, nekonfliktný, lojálny voči zamestnávateľovi a v súčasnosti aj bez zamestnania.  A bez perspektívy. Toto je diagnóza dosť veľkého počtu päťdesiatnikov na Slovensku. Študoval som na dvoch vysokých školách ( elektrotechniku a masmediálnu a marketingovú komunikáciu), pôsobil som vcelku úspešne v médiách, v štátnej správe aj v mimovládnom nekomerčnom sektore. Ovládam počítač , nemám problém naučiť sa pracovať s akýmkoľvek programom.  Mám skúsenosti s vedením ľudí, komunikáciou, koordináciou projektov v spolupráci  so zahraničnými partnermi.  Aj napriek tomu som pre pracovný trh nezaujímavý

 Za uplynulý rok som odpovedal na viac ako 180 pracovných inzerátov adekvátneho profesného zamerania s nevalným výsledkom.  Iba na štvrtina inzerátov som dostal aspoň odpoveď. Pozvánku na pohovor iba v dvoch prípadoch.  V oboch bolo jasné, že zamestnávateľovi nejde o to čo záujemca vie, ale o lacnú pracovnú silu.  Väčšinou mladú a neskúsenú a ... lacnú. Také sú požiadavky väčšiny zamestnávateľov. 

Zdá sa že zamestnávateľovi ani tak nejde o efektívne ale o lacné riadenie firmy.   Je predsa jasné že zamestnanec so skúsenosťami je väčším ekonomickým prínosom ako nový zamestnanec bez praxe a skúsenosti, aj keby bol lacnejší trebárs o polovicu. Efektívne využívanie skúsenosti je predsa najlepšia devíza  - nestráca sa čas na zaškolenie a proces funguje naplno s malým časovým výpadkom.  U neskúsených nových zamestnancov sú síce priame náklady na mzdu nižšie ale do ekonomiky sa premietajú ďalšie náklady na zaškolenie, ktoré sú časovo náročnejšie.

Neprehliadnuteľná je aj fakt že skúsený zamestnanec v rámci pracovného procesu efektívnejšie využíva čas a pracovné nástroje. O tom hovorí aj štúdia  o vzťahu medzi demografickými zmenami a ekonomickým rastom v EÚ z roku 2007.  Z nej  vyplýva že veková skupina 50 až 64-ročných najviac prispieva k hospodárskemu rastu. Autorka štúdie profesorka Alexia Fürnkranzová-Prskawetzová z Max Planck Institute for Demographic Researchd uvádza, že skúmaná skupina má veľmi veľké životné skúsenosti a väčšinou ich veľmi efektívne vynakladá. Demografka poukazuje na krátkozrakú zamestnaneckú politiku mnohých rakúskych firiem, ktoré zostávajú presvedčené, že starší ľudia sú málo produktívni, a preto sa do nich aj menej investuje.

Zdá sa že mladý a dynamický pracovný kolektív je pre firmu viac na škodu. Neexistuje v ňom kontinuita predávania skúsenosti. Pamätám si v mojom prvom zamestnaní  keď som sa ako čerstvý absolvent strednej školy učil od starých fachmanov v preddôchodkovom veku. Veľa pracovných procesov a postupov som si osvojil rýchlejšie. Toto už dnes vidieť ťažko.  Prirodzená výmena kádrov a dovzdávanie skúsenosti nahradili nalinkované pracovné postupy a tvrdé pracovné normy. A firmy sa v rámci prepúšťania najskôr zbavujú práve starších a skúsených zamestnancov.

Dnešní nezamestnaní päťdesiatnici tak zostávajú doma, a nemajú komu odovzdať svoje grify.  . Pracovný trh ich nechce. Im nezostáva iné ako zobrať akékoľvek zamestnanie alebo registrovať sa na úrade práce či požiadať o predčasný dôchodok. Narastá ich frustrácia a depresia z nepotrebnosti. Nakoniec sa zamestnávajú  v upratovacích firmách či sedia za pokladňou v supermarkete. Tým „berú“ prácu menej kvalifikovaním adeptom.  Nezamestnaní päťdesiatnici sú dnes generáciou o ktorú málokto stojí.  A bude ich čoraz viac.  Demografický vývoj nepustí. Je to škoda lebo skutočne majú spoločnosti čo odovzdať.   

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?