Za uplynulý rok som odpovedal na viac ako 180 pracovných inzerátov adekvátneho profesného zamerania s nevalným výsledkom. Iba na štvrtina inzerátov som dostal aspoň odpoveď. Pozvánku na pohovor iba v dvoch prípadoch. V oboch bolo jasné, že zamestnávateľovi nejde o to čo záujemca vie, ale o lacnú pracovnú silu. Väčšinou mladú a neskúsenú a ... lacnú. Také sú požiadavky väčšiny zamestnávateľov.
Zdá sa že zamestnávateľovi ani tak nejde o efektívne ale o lacné riadenie firmy. Je predsa jasné že zamestnanec so skúsenosťami je väčším ekonomickým prínosom ako nový zamestnanec bez praxe a skúsenosti, aj keby bol lacnejší trebárs o polovicu. Efektívne využívanie skúsenosti je predsa najlepšia devíza - nestráca sa čas na zaškolenie a proces funguje naplno s malým časovým výpadkom. U neskúsených nových zamestnancov sú síce priame náklady na mzdu nižšie ale do ekonomiky sa premietajú ďalšie náklady na zaškolenie, ktoré sú časovo náročnejšie.
Neprehliadnuteľná je aj fakt že skúsený zamestnanec v rámci pracovného procesu efektívnejšie využíva čas a pracovné nástroje. O tom hovorí aj štúdia o vzťahu medzi demografickými zmenami a ekonomickým rastom v EÚ z roku 2007. Z nej vyplýva že veková skupina 50 až 64-ročných najviac prispieva k hospodárskemu rastu. Autorka štúdie profesorka Alexia Fürnkranzová-Prskawetzová z Max Planck Institute for Demographic Researchd uvádza, že skúmaná skupina má veľmi veľké životné skúsenosti a väčšinou ich veľmi efektívne vynakladá. Demografka poukazuje na krátkozrakú zamestnaneckú politiku mnohých rakúskych firiem, ktoré zostávajú presvedčené, že starší ľudia sú málo produktívni, a preto sa do nich aj menej investuje.
Zdá sa že mladý a dynamický pracovný kolektív je pre firmu viac na škodu. Neexistuje v ňom kontinuita predávania skúsenosti. Pamätám si v mojom prvom zamestnaní keď som sa ako čerstvý absolvent strednej školy učil od starých fachmanov v preddôchodkovom veku. Veľa pracovných procesov a postupov som si osvojil rýchlejšie. Toto už dnes vidieť ťažko. Prirodzená výmena kádrov a dovzdávanie skúsenosti nahradili nalinkované pracovné postupy a tvrdé pracovné normy. A firmy sa v rámci prepúšťania najskôr zbavujú práve starších a skúsených zamestnancov.
Dnešní nezamestnaní päťdesiatnici tak zostávajú doma, a nemajú komu odovzdať svoje grify. . Pracovný trh ich nechce. Im nezostáva iné ako zobrať akékoľvek zamestnanie alebo registrovať sa na úrade práce či požiadať o predčasný dôchodok. Narastá ich frustrácia a depresia z nepotrebnosti. Nakoniec sa zamestnávajú v upratovacích firmách či sedia za pokladňou v supermarkete. Tým „berú“ prácu menej kvalifikovaním adeptom. Nezamestnaní päťdesiatnici sú dnes generáciou o ktorú málokto stojí. A bude ich čoraz viac. Demografický vývoj nepustí. Je to škoda lebo skutočne majú spoločnosti čo odovzdať.